25.10.2026 (SITA.sk) – O prezidentský a viceprezidentský úrad sa uchádza 27 dvojíc kandidátov, pričom takmer polovica z nich otvorene podporuje Kremeľ.
V Bulharsku sa v nedeľu začali prezidentské voľby. Konajú sa v čase rastúcich obáv o bezpečnosť v Čiernom mori po sérii útokov dronmi na obchodné lode. Hlavnou favoritkou podľa predvolebných prieskumov je úradujúca prezidentka Iliana Jotovová, ktorá presadzuje dialóg s Moskvou a odmieta poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine.
Šesťdesiatdvaročnej Jotovovej prieskumy prisudzujú 41 až 47 percent hlasov. Jej najvýraznejším súperom je 50-ročný bankár a bývalý dočasný premiér Andrej Gjurоv, ktorého podporuje prozápadná opozícia a podľa prieskumov môže získať 28 až 31 percent hlasov. Na treťom mieste sa s podporou 10 až 13 percent nachádza Kostadin Kostadinov, predseda proruského krajne pravicového hnutia Obroda (Vazraždane).
Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času a zatvoria sa o 20.00 h. O prezidentský a viceprezidentský úrad sa uchádza 27 dvojíc kandidátov, pričom takmer polovica z nich otvorene podporuje Kremeľ. Ak žiadny kandidát nezíska potrebnú väčšinu, druhé kolo sa uskutoční 1. novembra.
Prezidentka mieru
Jotovová sa ujala prezidentského úradu tento rok po tom, ako Rumen Radev odstúpil, aby kandidoval v parlamentných voľbách. Následne sa stal predsedom vlády. V prípade víťazstva by sa Jotovová stala prvou ženou zvolenou za prezidentku Bulharska, ktoré má približne 6,4 milióna obyvateľov.
Bývalá novinárka a europoslankyňa bola po Radevovom boku zvolená za viceprezidentku v rokoch 2016 a 2021. Vo svojej kampani zdôrazňuje národnú jednotu, boj proti chudobe a potrebu mierového riešenia vojny na Ukrajine. Sama sa označuje za kandidátku, ktorá chce byť „prezidentkou mieru“.
„Nepotrebujeme koalíciu ochotných pre Ukrajinu, ale koalíciu za mier na Ukrajine,“ vyhlásila na predvolebnom zhromaždení vo Varne. Podľa nej vojenská pomoc predlžuje ruskú inváziu. Členstvo Bulharska v Európskej únii a Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) pritom nespochybňuje, presadzuje však rokovania s Moskvou.
Bezpečnostné otázky
Bezpečnostné otázky sa dostali do popredia po tom, ako tento mesiac pri bulharskom pobreží zasiahli útoky štyri plavidlá. Nezvestných zostáva 21 ľudí. Útoky môžu súvisieť s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou, bulharská vláda však zdôrazňuje, že zatiaľ nemá dôkazy o priamej zodpovednosti Moskvy.
Premiér Radev napriek tomu vyhlásil, že útoky zrejme slúžia ruským záujmom, a predvolal si ruského veľvyslanca. Po žiadosti Sofie o pomoc začalo Čierne more hliadkovať americké prieskumné lietadlo P-8 Poseidon.
Na predvolebnom zhromaždení Jotovovej v Dimitrovgrade uviedla 85-ročná bývalá učiteľka Irina Ilievová, že vojna na Ukrajine je jej najväčšou obavou. „Ktokoľvek bude zvolený, bude musieť urobiť všetko pre to, aby sa problémy vyriešili mierovou cestou,“ povedala.
Jotovovej hlavný vyzývateľ Gjurov naopak zdôrazňuje pevné ukotvenie Bulharska v euroatlantických štruktúrach a ostro kritizuje zahraničnú politiku premiéra Radeva. Na záverečnom predvolebnom zhromaždení v Plovdive vyhlásil, že chce, aby Bulharsko bolo „spoľahlivým spojencom v NATO„, ktorý svoje záujmy presadzuje dôkladnou pripravenosťou, silnou diplomaciou a jasnými postojmi.
Stret dvoch predstáv o smerovaní krajiny
Politológ Parvan Simeonov z agentúry Mjara označil voľby za stret dvoch predstáv o smerovaní krajiny. Jedna je podľa neho konzervatívna a orientovaná na Východ, druhá liberálna a prozápadná.
Zástupkyňa riaditeľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Vessela Černevová zdôraznila, že význam volieb presahuje prevažne reprezentatívne právomoci hlavy štátu. „Prezident symbolizuje jednotu národa a strategický smer, ktorým sa krajina uberá,“ uviedla Černevová pre AFP.
Viac k témam: Prezidentské voľby v Bulharsku
Zdroj: SITA.sk – Bulhari volia prezidenta v tieni útokov na lode v Čiernom mori © SITA Všetky práva vyhradené.
