17.11.2026 (SITA.sk) – Pracovný pohovor bol dlho považovaný za jeden z prvých veľkých krokov k samostatnosti.
Firma hľadá zamestnanca, v prihláške však nájde kontakt na jeho rodiča. Aj s tým sa pri nábore stretáva slovenský Lidl. Niektorí mladí uchádzači o zamestnanie sa spoliehajú na pomoc rodičov natoľko, že ich nechávajú komunikovať s personalistami, odpovedať na otázky či vyjednávať o plate. Prieskumy ukazujú, že rodičia čoraz výraznejšie zasahujú do pracovného života generácie Z. Odborníci však upozorňujú, že hranica medzi podporou a prehnanou ochranou môže byť veľmi tenká.
Pracovný pohovor bol dlho považovaný za jeden z prvých veľkých krokov k samostatnosti. Mladý človek mal pred potenciálnym zamestnávateľom predstaviť svoje schopnosti, obhájiť skúsenosti a presvedčiť ho, že dokáže prevziať zodpovednosť. V niektorých prípadoch sa však dnes do tohto procesu zapája ďalší človek – mama alebo otec.
Rodič môže počkať pred dverami
Pri hľadaní práce sa rodičia niekedy zapoja už pri prvom kontakte s firmou. V spoločnosti Lidl Slovenská republika sa stretli s tým, že rodičia reagujú na pracovné ponuky v mene svojich detí alebo sa ich snažia sprevádzať na pohovor, aby im mohli v prípade potreby poradiť. „Rodičia sú však u nás vždy vítaní ako psychická podpora, napríklad pred dverami zasadačky, no samotný pohovor už prebieha výhradne medzi nami a kandidátmi,“ uviedol Lidl pre SITA.
V Lidli za tým vidia najmä snahu rodičov uistiť sa, že ich dieťa nájde stabilnú a férovú prácu. Firma zároveň pripomína, že aj uchádzač si na pohovore vyberá zamestnávateľa. Rozhovor je preňho príležitosťou položiť vlastné otázky a zistiť, či mu práca a jej podmienky vyhovujú.
Natália Šegedová, uznávaná odborníčka v oblasti talent managementu a náborových procesov zo spoločnosti GoodCall For Talent, zaznamenala podobné zapájanie rodičov najmä pri študentských brigádach. Pri juniorských pozíciách rodičia telefonicky overujú informácie o ponuke alebo pracovných podmienkach. Pri nábore do stredného a vyššieho manažmentu ide podľa nej skôr o ojedinelé prípady. „Najviac sme to však registrovali pri študentských brigádach, keď rodičia často hľadajú pracovné príležitosti priamo za svoje deti,“ povedala Šegedová.
Podľa nej rodičia často chcú deti ochrániť pred zlou skúsenosťou. Keď sa však ozvú personalistovi, v GoodCalle im vysvetľujú, že uchádzač musí pohovor zvládnuť sám. Aj pri brigáde potrebuje firma zistiť, ako mladý človek komunikuje a ako reaguje na otázky, ktoré si vopred nepripravil.
Skúsenosti firiem sa líšia
„V Graftone a Gi Group sme sa s takýmto prípadom na Slovensku ešte nestretli. Rovnakú skúsenosť máme aj v Česku a podobné situácie nám nespomínali ani naši klienti,“ uviedla Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnych agentúr Grafton Recruitment a Gi Group.
Aj Zuzana Rumiz, generálna manažérka ManpowerGroup, je pri hodnotení rozsahu javu opatrná. „Zapájanie rodičov do hľadania zamestnania mladých ľudí je trend, ktorý stojí za pozornosť, no bez konkrétnych dát by som netvrdila, že ide o rozšírený jav aj na Slovensku,“ povedala.
V USA niektorí rodičia rokovali aj o plate
V januári 2026 sa platforma Zety pýtala 1 001 zamestnaných Američanov vo veku 18 až 27 rokov na úlohu rodičov pri hľadaní práce. Pomoc s písaním alebo úpravou životopisu uviedlo 44 percent opýtaných. Každý piaty povedal, že sa rodič zúčastnil na jeho pohovore osobne alebo cez videohovor. Ďalší rozdiel ukázali odpovede o plate a benefitoch. Osemnásť percent opýtaných sa pri vyjednávaní s rodičom poradilo a desať percent uviedlo, že rodič rokoval priamo so zamestnávateľom.
Na pohovore sa ukáže aj to, čo v životopise chýba
„Zamestnávateľ potrebuje vedieť, ako uvažuje budúci zamestnanec, akú má motiváciu a či dokáže samostatne rozhodovať,“ vysvetľuje Rumiz. Keď komunikáciu alebo rokovanie o mzde preberie rodič, môže tým uchádzačovi skôr uškodiť. Rumiz zároveň upozorňuje, že do inej situácie sa dostáva kandidát, ktorý potrebuje individuálne prispôsobenie výberového procesu.
Na pohovore si však robí obraz o ponuke aj uchádzač. Podľa Rumiz sa mladí čoraz viac zaujímajú o zmysluplnosť práce, flexibilitu a to, či sa pracovný život dá zladiť s ich hodnotami. Keď sa rozhovor vedie cez rodiča, zamestnávateľ môže len ťažko zistiť, čo od práce očakáva samotný kandidát.
Šegedová pri časti mladých uchádzačov pozoruje neistotu pri osobnej komunikácii alebo obavy zo zlyhania. „Digitálna komunikácia je pre nich prirodzená, no pohovor tvárou v tvár, nečakaná otázka alebo rokovanie o mzde si vyžadujú iné zručnosti,“ hovorí.
Jitka Kouba z Grafton Recruitment a Gi Group pripomína, že neistota môže súvisieť aj s tým, či človek hľadá prvú prácu, alebo už má za sebou niekoľko zamestnaní. Pri mladých uchádzačoch si všíma aj využívanie umelej inteligencie na prípravu životopisov, motivačných listov či odpovedí na pohovor. Podľa nej je dôležité, aby uchádzač výsledku rozumel a vedel ho prepojiť s vlastnou skúsenosťou.
„Pekne naformulovaný životopis alebo motivačný list však má pre personalistu hodnotu až vtedy, keď ich uchádzač dokáže na pohovore rozvinúť a podložiť konkrétnymi príkladmi,“ vysvetľuje Kouba. Práve tu podľa nej môže byť výhodou prax. Uchádzač, ktorý už pracoval, má z čoho čerpať, keď má opísať, ako riešil konkrétnu situáciu.
Ako sa mladí učia zvládať odmietnutie
Šegedová vidí v skúsenostiach časti generácie Z paradox. „Mladí ľudia sú vystavení väčšiemu množstvu psychického tlaku, no zároveň môžu mať menej príležitostí trénovať samostatnosť v bežnom živote.“ Na sociálnych sieťach sú podľa nej neustále konfrontovaní so správami o vojnách a krízach. Doma im pritom rodičia niekedy uľahčujú život aj tým, že za nich vyriešia situácie, ktoré by už zvládli sami.
Pri nábore si Šegedová všíma aj mladých ľudí, ktorí sa pri prekonávaní prekážok museli spoliehať najmä sami na seba. Podľa nej sa táto skúsenosť môže prejaviť v tom, ako vytrvalo hľadajú riešenie, keď niečo nevyjde. Pri prvých pohovoroch sa takáto zručnosť zíde aj po nepríjemnej správe. „Zamietnutie na pohovore nie je koniec sveta, ale skúsenosť, z ktorej sa dá poučiť.“
Kde sa končí pomoc rodiča
„Hranica je v tom, či rodič mladého človeka na samostatnosť pripravuje, alebo ju nahrádza,“ hovorí Rumiz. Podľa nej môže rodič dodať mladému človeku istotu tým, že si s ním nacvičí pohovor, prejde životopis alebo mu pomôže porozumieť pracovnej zmluve.
Kouba odporúča aj spoločne si premyslieť otázky, ktoré sa oplatí na pohovore položiť. Ako na ne nadviazať a ako predstaviť vlastné skúsenosti, si už môže uchádzač vyskúšať priamo pred personalistom. „Aj menej dokonalá vlastná odpoveď je pri pohovore lepšia než odpoveď, ktorú zaňho podá rodič,“ dodáva.
Viac k témam: Generácia Z, Pracovný pohovor, uchádzači o zamestnanie
Zdroj: SITA.sk – Mladým hľadajú prácu rodičia: Lidl dostáva prihlášky, v ktorých rodič uvedie vlastný kontakt © SITA Všetky práva vyhradené.
