29.6.2026 (SITA.sk) – Význam severného suseda rastie aj v dôsledku meniacej sa geopolitickej a obchodnej situácie.
Poľské Sliezsko patrí medzi silné priemyselné regióny strednej Európy. S hospodárskym výkonom a počtom obyvateľov porovnateľným s celým Slovenskom predstavuje pre slovenské firmy významného obchodného partnera, ktorého potenciál podľa odborníkov zďaleka nie je naplno využitý. Jednou z najväčších prekážok intenzívnejšej spolupráce pritom zostáva nedokončené diaľničné spojenie na severe Slovenska.
Kľúčovým prvkom európskej dopravnej siete je Baltsko-jadranský koridor TEN-T, ktorý prepája priemyselné centrá od Poľska cez Slovensko až po Rakúsko a Taliansko. Jedným z jeho strategických bodov je Žilina, ktorá sa vďaka automobilovému priemyslu a hustej sieti dodávateľov prirodzene radí medzi najvýznamnejšie logistické a výrobné centrá Slovenska. Podobnú priemyselnú orientáciu má aj poľské Sliezsko, ktoré patrí k motorom tamojšej ekonomiky.
Atraktívny partner
„Silné priemyselné Sliezsko je počtom obyvateľov a hospodárskym výkonom porovnateľné s celým Slovenskom. Spolupráca je daná i historicky, ale zďaleka nie je vyčerpaná,“ hovorí predseda Slovensko-poľskej obchodnej komory Stanislav Kučírek.
Význam severného suseda rastie aj v dôsledku meniacej sa geopolitickej a obchodnej situácie. Po strate časti východných trhov sa severné Slovensko stáva čoraz atraktívnejším partnerom pre poľský biznis. Intenzívnejšia spolupráca by mohla slovenským firmám priniesť nové príležitosti v dodávateľských reťazcoch, logistike, výskume, vývoji aj inováciách. Práve logistika zohráva v tomto prepojení zásadnú úlohu.
„Z pohľadu Baltsko-jadranského koridoru je Žilina kľúčovým bodom v rámci našej siete, cez ktorý prechádzajú zásielky medzi Poľskom a Rakúskom. V smere do Poľska zo Žiliny smerujú najväčšie objemy najmä do dvoch našich hubov – Łódź a Katovice v Sliezsku, ktorý patrí medzi hlavný priemyselný a automotive región,“ vysvetľuje vedúca žilinského depa spoločnosti Raben Logistics Slovakia Eva Macurová.
Slabnutie dopytu
Podľa nej medzinárodná doprava funguje najmä prostredníctvom veľkých logistických centier, takzvaných Eurohubov. Menšie zásielky sa najskôr sústreďujú v regionálnych depách, následne sa prevezú do logistických uzlov, kde sa triedia podľa cieľových destinácií a pokračujú ďalej do jednotlivých krajín.
Jeden z významných európskych hubov sa nachádza v poľskej Legnici, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri distribúcii tovaru naprieč kontinentom. Spolupráca so Sliezskom môže byť zároveň príležitosťou pre slovenské podniky v období, keď slabne dopyt z tradičných západoeurópskych trhov.
„Spolupráca s poľskými podnikmi by mohla čiastočne, a pri udržaní dynamiky rastu nášho suseda, aj významne pomôcť s nahradením klesajúcich objednávok z Nemecka,“ hovorí predseda predstavenstva Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Pavol Vitek.
Nové príležitosti
Podľa neho poľské firmy úspešne expandovali aj na škandinávske a pobaltské trhy, čo môže slovenským podnikom otvoriť nové obchodné príležitosti. Diverzifikácia exportných destinácií je pritom v súčasnej ekonomickej situácii jednou z kľúčových tém. Priestor na spoluprácu však nie je iba v automobilovom priemysle.
Hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Eva Lacová upozorňuje, že spoločné projekty môžu vzniknúť aj v strojárstve, drevárstve, potravinárstve, logistike, vede a výskume či pri rozvoji smart mobility, digitalizácie a nových energetických technológií. Väčšie prepojenie univerzít, výskumných pracovísk a podnikov by podľa nej mohlo priniesť projekty s vyššou pridanou hodnotou.
Zásadný problém
Rozvoj hospodárskej spolupráce však podľa odborníkov naráža na zásadný problém, a to chýbajúcu dopravnú infraštruktúru. Najväčším úzkym hrdlom zostáva nedokončený úsek diaľnice D3 medzi Žilinou a Čadcou. „Najviditeľnejším dopravným úzkym hrdlom je dnes priestor Radole a Kysuckého Nového Mesta, kde sa mieša miestna, regionálna, priemyselná aj tranzitná doprava,“ upozorňuje Eva Lacová.
Žilinský samosprávny kraj považuje dokončenie diaľnice D3 za strategickú investíciu nielen pre región, ale aj pre celé Slovensko. Nové spojenie by prepojilo slovenskú diaľničnú sieť s priemyselnými centrami v poľskom Sliezsku a Moravskosliezskom kraji a zároveň by uzavrelo významný európsky dopravný koridor medzi Baltským a Jadranským morom.
Podľa Pavla Viteka je práve dlhodobé odkladanie výstavby jednou z hlavných príčin pomalšieho rozvoja ekonomickej spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom. „Žiaľ, výstavba prepojenia diaľnicou D3 sa dlhodobo posúvala a dnes je to pre nás zrejme tá najpodstatnejšia príčina v pomalom rozvoji spolupráce s Poľskom,“ konštatuje.
Posilnenie postavenia
Určitý posun však nastáva. Národná diaľničná spoločnosť pokračuje v prípravných a stavebných prácach na všetkých troch úsekoch kysuckej D3. Na stavbách prebiehajú geologické prieskumy, úpravy terénu, budovanie prístupových komunikácií aj príprava základov budúcich objektov. Po dokončení by mal nový diaľničný ťah odľahčiť súčasnú cestu I/11 od časti osobnej aj nákladnej dopravy a zároveň výrazne zlepšiť spojenie medzi Žilinou, Kysucami a Poľskom.
Ak sa podarí strategické dopravné spojenie dokončiť, Slovensko môže podľa odborníkov výrazne posilniť svoje postavenie na jednej z najvýznamnejších európskych obchodných osí. Pre firmy zo severného Slovenska by to znamenalo jednoduchší prístup k jednému z najsilnejších priemyselných regiónov Európy a zároveň nové možnosti, ako zmierniť závislosť od tradičných západoeurópskych trhov.
Viac k témam: Diaľnica D3, Investície, Logistické centrum, Priemyselná aktivita
Zdroj: SITA.sk – Sliezsko môže byť pre Slovensko významným partnerom, priemyselnú spoluprácu však brzdí nedokončená diaľnica © SITA Všetky práva vyhradené.
