31.7.2026 (SITA.sk) – IPčko na základe výsledkov prieskumu pripravilo aj niekoľko odporúčaní pre školy, psychológov a odborníkov pracujúcich s mladými, pre rodičov či tvorcov politík.
Otázky kladené v súvislosti s umelou inteligenciou možno nie sú správne. Upozornilo na to občianske združenie IPčko, ktoré s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis zrealizovalo prieskum o tom, ako mladí ľudia vnímajú umelú inteligenciu a akú úlohu zohráva v ich vzťahoch či pri zvládaní životných a duševných ťažkostí.
Mladí využívajú AI ako pomocníka
V prieskume odpovedalo 712 ľudí od 15 do 30 rokov a výsledky ukázali, že otázky, ktoré si spoločnosť kladie v súvislosti s umelou inteligenciou, možno nie sú správne sformulované. Prieskum totiž podľa IPčka odhalil skutočnosť, ktorá robí mladých zraniteľnejších.
Výsledky prieskumu hovoria o tom, že mladí využívajú AI najmä ako pomocníka v škole, pri učení či hľadaní informácií – nie ako náhradu kamarátov. „V otvorených odpovediach opisovali AI väčšinou vecne a funkčne, napríklad ako lepší Google alebo radcu, ktorý je stále po ruke. Ako kamaráta ju spontánne označilo len necelých sedem percent respondentov, ako psychológa niečo cez jedno percento,“ priblížilo združenie.
Obavy spoločnosti, že umelá inteligencia nahradí kamarátov, blízke kontakty či odbornú pomoc sa tak podľa výkonnej riaditeľky IPčka Zuzany Juránekovej zatiaľ nenapĺňajú. „Minimálne nie medzi mladými, ktorí sa do prieskumu zapojili. Ale to neznamená, že mladí nevyužívajú AI pri osobných témach, v rizikových kontextoch či v momentoch osobnej krízy. A to je pre nás varovanie. Potrebujeme lepšie počúvať, čo mladým chýba, a nie sa len pozerať na to, akú technológiu používajú,“ dodala Juráneková.
Z prieskumu tak podľa združenia vyplýva, že by sa diskusia o AI v školách a pri práci s mladými mala posunúť od otázky, či AI používať, k otázke, ako ju používať zodpovedne a zmysluplne. Juráneková podotkla, že ak sa AI stala súčasťou učenia, zákaz jej používania nebude riešením. Väčší význam podľa nej bude mať systematické rozvíjanie AI gramotnosti, a teda schopnosti kriticky hodnotiť odpovede AI, overovať si ich, chápať jej limity a používať ju ako nástroj, ktorý podporuje učenie a tvorivosť, nie ich nahrádza.
Umelá inteligencia nenahrádza kamarátov
Dôležité je to podľa Juránekovej práve preto, že mladí s AI zdieľajú aj svoj súkromný život. Výsledky prieskumu totiž ukázali, že svoje súkromie s umelou inteligenciou zdieľa 14,9 percenta respondentov. Svoje tajomstvá jej prezrádza 11 percent. Výsledky však zároveň ukázali, že umelá inteligencia nenahrádza kamarátov.
Prieskumom IPčko totiž zisťovalo aj to, do akej miery AI napĺňa funkcie blízkeho kamaráta. Konkrétne ide o pomoc, zdieľanie súkromných vecí a posilňovanie sebahodnoty. Všetky tri oblasti v prieskume dopadli v prospech kamarátov. „Najväčší rozdiel bol práve pri zdieľaní súkromných vecí. S kamarátmi ich zdieľa 78,5 percenta mladých a tajomstvá s nimi zdieľa 68,8 percenta respondentov,“ spresnilo združenie.
Prieskumom skúmali aj to, komu mladí ľudia veria viac. „Respondenti si v niekoľkých scenároch mohli vždy vybrať z troch rôznych odporúčaní a hodnotili ich dôveryhodnosť, kompetentnosť a užitočnosť. Jedno naformuloval mladý človek, jedno bolo dielom psychológov z Krízovej linky pomoci IPčko a jedno pochádzalo od AI,“ priblížila Juráneková s tým, že vo všetkých sledovaných situáciách respondenti preferovali odporúčania od odborníkov alebo kamaráta.
Výnimkou bola len situácia opisujúca osamelosť, pri ktorej respondenti vyhodnotili odporúčanie AI ako rovnako, či dokonca viac dôveryhodné, než odporúčanie od kamaráta. Umelej inteligencii v tomto prípade dôverovalo 62,8 percenta respondentov, kamarátovi dôverovalo 58,4 percenta a odborníkom z IPčka približne 50 percent.
Tento výsledok však podľa Juránekovej nie je dôkazom, že AI nahrádza psychológa alebo kamaráta. „Skôr to naznačuje, že v chvíľach neistoty a osamelosti oceňujú mladí ľudia komunikáciu, ktorá je dostupná, zrozumiteľná a nehodnotiaca – a že práve tieto vlastnosti kvalitnej pomoci by sme mali rozvíjať aj mimo AI,“ uviedla Juráneková.
Stále viac dôverujú odborníkom
Ak ide o závažné témy, mladí zostávajú verní odborníkom. Pri modelovej situácii, ktorá opisovala sebapoškodzovanie, označilo odporúčanie umelej inteligencie za kompetentné len približne 35 percent respondentov. Odporúčanie od odborníkov z IPčka preferovalo viac ako 53 percent mladých. Výsledky prieskumu tak ukázali, že nie je namieste obava z nekritického dôverovania AI vo všetkom.
Mladí totiž citlivo rozlišujú závažnosť situácie a pri tých najrizikovejších témach dôverujú odborníkom. To však podľa riaditeľa IPčka Mareka Madra nemení nič na tom, že AI zostáva dostupná okamžite. „V krízových momentoch mladí potrebujú pomoc, ktorá je dostupná a rýchla. Síce si uvedomujú, že AI im nenahradí odborníkov, ale to, že je dostupná tu a teraz, je pre nich silný benefit,“ uviedol Madro.
IPčko na základe výsledkov prieskumu pripravilo aj niekoľko odporúčaní pre školy, psychológov a odborníkov pracujúcich s mladými, pre rodičov či tvorcov politík. Ak sa totiž pre časť mladých, ktorí majú duševné problémy, stáva AI jedným z prvých miest, kde hľadajú podporu a informácie, tak by mali podľa IPčka odborníci, školy aj rodičia rozumieť tomu, akú úlohu v ich živote zohráva, aké majú od nej očakávania a kde sú jej limity. Všetky odporúčania sú dostupné na webe IPčka.
Ľudia využívajú AI aj na sebadiagnostiku
Výsledky prieskumu IPčko zároveň podporilo aj analýzou viac ako 3 000 prípadov súvisiacich s AI, ktoré odborníci riešili v prvom polroku na Krízovej linke pomoci IPčko. Madro priblížil, že ľudia v súvislosti s umelou inteligenciou najčastejšie hovoria, že sa jej zdôverujú preto, lebo ich nehodnotí.
„Nechcú zaťažovať svoje okolie, cítia hanbu či nedôveru k ľuďom, a umelá inteligencia je pre nich bezpečnejšia. Hneď na druhom mieste je však riešenie krízových situácií, a to zahŕňa aj prípady, keď AI odporučila vyhľadať pomoc odborníka, alebo naopak, reagovala rizikovo – napríklad potvrdila aká dávka liekov môže byť smrteľná,“ upozornil riaditeľ IPčka.
Analýza zároveň popisuje aj iné kontexty používania umelej inteligencie. Ľudia ju využívajú aj na sebadiagnostiku, ako spoločníka či priateľa, no aj ako nástroj na online útoky na druhých. „Vyskytuje sa aj kompulzívne používanie chatbotov či nekritická dôvera v to, čo im umelá inteligencia poradí,“ upozornilo združenie.
Ak teda chceme porozumieť tomu, akú úlohu zohráva AI v živote mladých ľudí, podľa odborníkov z IPčka je potrebné sa zaujímať o to, na čo AI využívajú, v akých situáciách po nej siahajú, aké potreby prostredníctvom nej napĺňajú, čo od nej očakávajú a čo im, naopak, poskytujú ich medziľudské vzťahy.
Viac k témam: Duševné zdravie, Mladí ľudia, Prieskum, Umelá inteligencia
Zdroj: SITA.sk – Prieskum IPčka odhalil dôležitú skutočnosť o umelej inteligencii, dosiaľ sme nekládli tie správne otázky © SITA Všetky práva vyhradené.
