Eurofondy sú kolektívny šport. Slovensko zrýchlilo čerpanie, väčšia skúška však ešte len príde – ROZHOVOR

12.8.2026 (SITA.sk) – Slovensko zrýchlilo čerpanie eurofondov, no najväčšie výzvy ešte len prídu. Štátny tajomník MIRRI SR Richard Maraček v rozhovore pre SITA vysvetľuje, kde sú najväčšie rezervy a prečo môžu byť nasledujúce roky rozhodujúce.

Slovensko má v aktuálnom programovom období k dispozícii z eurofondov približne 12,5 miliardy eur. Kým ešte vlani na jar bolo vyčerpaných 5,5 percenta z tejto sumy, dnes je to podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR už 20 percent.

Výrazné zrýchlenie však neznamená, že môže Slovensko poľaviť. O niekoľko rokov sa totiž súčasné programové obdobie začne prekrývať s novým a tlak na schopnosť krajiny investovať európske peniaze môže byť ešte väčší.

O tom, kde sa Slovensko pri čerpaní eurofondov nachádza, ktoré rezorty napredujú rýchlejšie a prečo majú malé obce stále problém dostať sa k európskym peniazom, prezradil v rozhovore pre SITA Richard Maraček, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).

Z 5,5 na 20 percent. MIRRI hovorí o výraznom zrýchlení

Maraček hodnotí aktuálnu kondíciu čerpania pozitívne. Z celkovej obálky 12,5 miliardy eur určenej na obdobie rokov 2021 až 2027 je podľa neho vyčerpaná približne pätina. Viac ako 90 percent peňazí už pokrývajú výzvy a vyše dve tretiny prostriedkov sú zazmluvnené. „Niekto by povedal, že 20 percent, jedna pätina, je málo,“ pripúšťa štátny tajomník. Poukazuje však na to, že ešte v marci minulého roka bolo čerpanie na úrovni 5,5 percenta. „Je vidieť, že sme zrýchlili tempo čerpania,“ dodáva.

Za dôležitý výsledok považuje MIRRI aj splnenie takzvaného pravidla N+3. Zjednodušene povedané, Slovensko už čerpá aj peniaze, ktoré boli z pohľadu stanovených limitov naplánované na neskoršie obdobie.

Viac ako miliarda eur sa presunula na nové priority

Do hry vstúpila aj meniaca sa geopolitická situácia v Európe. Európska únia stanovila nové priority a členským štátom umožnila prispôsobiť rozdelenie peňazí aktuálnym potrebám. Slovensko podľa Maračeka v rámci strednodobého preskúmania presunulo približne desať percent programu, teda 1,2 miliardy eur, do nových priorít.

Jednou z nich je bezpečnosť a infraštruktúra s duálnym využitím. Európska komisia zmenu schválila. Pre Slovensko je významné aj to, že sa tým predĺžila možnosť čerpania až do roku 2030. Znižuje sa tak riziko dekomitmentu – teda situácie, keď krajina nestihne peniaze využiť a musí ich vrátiť.

Menej čakania, viac telefonovania

Čerpanie eurofondov má na Slovensku dlhodobo povesť komplikovaného a administratívne náročného procesu. Maraček otvorene priznáva, že samotné pravidlá nie je možné zo dňa na deň zmeniť. Ministerstvo sa preto podľa neho sústredilo na miesta, kde dokáže proces ovplyvniť.

„Snažili sme sa odstrániť všetky brzdy, všetky úskalia, kde sa zbytočne čakalo na odpovede,“ vysvetľuje. Namiesto opakovaného posielania jednotlivých otázok sa ich podľa neho MIRRI snaží spájať a pri komunikácii sa nespolieha iba na formálne listy či e-maily. „Dvihneme aj ten telefón a voláme si.“

Nie všetky ministerstvá bežia rovnakým tempom

Výsledky jednotlivých rezortov sa však podľa štátneho tajomníka výrazne líšia. Čerpanie eurofondov prirovnáva ku kolektívnemu športu, v ktorom výsledok závisí od výkonu viacerých hráčov. „Každý má kus masla na hlave. Čerpanie eurofondov je kolektívny šport,“ konštatuje Maraček.

Medzi rezorty, ktoré podľa neho dosahujú dobré výsledky, zaradil ministerstvá dopravy, práce, školstva a vnútra. Na opačnej strane spomenul zdravotníctvo. Kritický bol aj voči vlastnému rezortu v oblasti digitalizácie, ktorý podľa neho takisto nepatrí medzi najrýchlejších „atlétov“.

Práve rozdielna výkonnosť jednotlivých ministerstiev ukazuje jeden zo základných problémov celého systému. MIRRI ako riadiaci orgán síce nesie značnú mieru zodpovednosti, no časť kompetencií je prostredníctvom delegačných zmlúv prenesená na jednotlivé rezorty. Tie sú odbornými garantmi svojich oblastí – či už ide o dopravu, zdravotníctvo alebo iné sektory.

Slovensko.sk potrebuje zmenu

Rozhovor sa dotkol aj problémov štátneho portálu slovensko.sk. Maraček zdôraznil, že za túto oblasť priamo nezodpovedá, a preto nechcel komentovať jednotlivé kauzy či vyšetrovania. K technickému stavu systému sa však vyjadril pomerne jednoznačne. „Slovensko.sk je v zlom stave. Niekto to nazýva katastrofálnym, niekto kritickým,“ povedal.

Podľa neho má systém vysoké náklady na údržbu a potrebuje zásadnú zmenu. Otázkou podľa neho zostáva, či má ísť predovšetkým o technologickú, dodávateľskú, koncepčnú alebo architektonickú zmenu. O konkrétnom riešení by podľa Maračeka mali rozhodovať odborníci.

Riziko vracania peňazí sa pre tento rok podarilo odstrániť

Jednou z najväčších obáv pri eurofondoch je, že Slovensko časť dostupných prostriedkov nestihne vyčerpať. Pre aktuálny rok by však podľa štátneho tajomníka takýto scenár nastať nemal. Vďaka úpravám programu a schválenému strednodobému preskúmaniu sa podľa jeho slov podarilo odstrániť riziko dekomitmentu v objeme približne 780 až 800 miliónov eur. „K tomuto by nemalo dôjsť,“ odpovedal na otázku, či Slovensko môže časť peňazí vracať do Bruselu. To však neznamená, že problém je vyriešený na celé obdobie.

Malé obce narážajú na úplne iný problém

Špecifickou témou sú malé obce. Pre veľké mestá môže byť príprava eurofondového projektu administratívne náročná, no majú úradníkov, odborné oddelenia či možnosti zaplatiť projektovú dokumentáciu.

Dedina s niekoľkými stovkami obyvateľov je v úplne inej situácii. „Veľakrát je to jeden pán starosta s jedným alebo, poviem, pol človekom,“ približuje personálnu realitu najmenších samospráv Maraček. Už samotná príprava projektu môže podľa neho predstavovať výdavok, ktorý si obec nemôže dovoliť. Ešte väčším rizikom sú prípadné finančné korekcie, ktoré by malá samospráva nemusela zvládnuť.

Ministerstvo preto hľadalo spôsob, ako európske peniaze dostať aj do obcí, ktoré sa k nim doteraz prakticky nevedeli dostať. Akým spôsobom to chcelo urobiť, akú odozvu dostalo od stoviek samospráv a prečo pôvodný zámer napokon narazil, je už jednou z tém, ktoré Maraček podrobnejšie rozoberá vo videorozhovore.

V rozhovore SITA s Richardom Maračekom sa dozviete aj:

aký nový model chcelo MIRRI pripraviť špeciálne pre najmenšie slovenské obce a prečo nakoniec neprešiel,
čo ukázala nečakane vysoká odozva starostov na prieskum ministerstva,
prečo nebola schválená 50-miliónová výzva na kybernetickú bezpečnosť miest a obcí a čo s ňou chce rezort urobiť ďalej,
aký krok chce MIRRI ešte tento rok použiť pri problémovom čerpaní na jednotlivých rezortoch,
prečo Maraček predpovedá budúcemu vedeniu ministerstva podstatne náročnejšie obdobie,
a pri akom objeme nevyčerpaných eurofondov varuje v súvislosti s rokom 2030.

Pozrite si celý rozhovor s Richardom Maračekom, štátnym tajomníkom MIRRI SR.

Podcast: Rozhovory Zo Studia Sita

Viac k témam: Čerpanie eurofondov, Eurofondové projekty, Rozhovory, Slovensko.sk
Zdroj: SITA.sk – Eurofondy sú kolektívny šport. Slovensko zrýchlilo čerpanie, väčšia skúška však ešte len príde – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.